Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, pondelok 23. 9. 2019
11 °C 7 °C
mierny dážď
vietorV, 1.55m/s
tlak1015.05hPa
vlhkosť92%
zrážky11.12mm

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Odkazy

 

ZŠsMŠ Halič

Novohradské podzámčie

Ocenenie otvorená samospráva

 

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 1
DNES: 191
TÝŽDEŇ: 191
CELKOM: 346176

Navigácia

Obsah

Prázdniny v raji

Typ: ostatné
Cesta do raja nie je až tak zložitá akoby sa niekomu mohlo zdať. O tom sa mohli presvedčiť aj deti z Haliče a blízkeho okolia, pre ktoré zorganizoval Klub slovenských turistov Sokol v Haliči pobytový tábor v Slovenskom raji. Na začiatku bola prvotná myšlienka dvoch jej členov, Mgr. Igora Kokavca a Ing. Pavla Jonáša, ktorí sa rozhodli venovať svoj voľný čas deťom, aby im spríjemnili prázdniny a rodičia mali aspoň na týždeň o svoje deti postarané. Vďaka patrí aj Obecnému úradu v Haliči, ktorý poskytol autobus a prispel aj finančne. Pobytový tábor sa uskutočnil od pondelka 13.7.2015 do piatka 17.7.2015 v rekreačnom zariadení autocampingu Podlesok, neďaleko obce Hrabušice.

V pondelok sa 21 detí vo veku od 6 do 15r. spolu s rodičmi stretli v Haliči, kde dostali organizačné pokyny, deti nastúpili do autobusu a mohli už len veselo zamávať svojim rodičom. Okrem organizátorov  sa tábora zúčastnili ešte štyria vedúci. Prvá zastávka viedla k priehrade Dedinky, odkiaľ si mladí turisti urobili  nenáročnú túru na Geravy a otestovali aj rebríkové lezenie. Po túre ich čakal výborný obed v penzióne Nita. A tak plný energie putovali ďalej až do cieľa  cesty, kde mohli hneď vnímať krásu prírody. Romantiku pobytu umocňovalo aj ubytovanie v chatkách. Večer bolo spoločné zoznamovanie a zábavné hry na lúke .Na druhý deň po raňajkách sa začala prvá odvážna cesta  turistov, ktorí sa vybrali na túru  smer Suchá Belá. Tu už bola potrebná disciplína a možno aj odvaha tých najmenších, pretože sa šlo po drevených a kovových rebríkoch cez rôzne prevýšenia. Tiesňava cez ktorú sme šli bola nádherným, prírodným úkazom, akoby nedotknutej prírody. Potôčik zurčal na cestu, zo skál padali menšie vodopády a les krásne voňal. Stačilo sa len zhlboka nadýchnuť a hneď sme boli osviežení. Po dvojhodinovej túre sme sa dostali konečne na vrchol našej cesty, kde sme sa spoločne občerstvili a pokračovali už menej náročnou cestou na Kláštorisko. Náš veselý spev sa ozýval horou a tak cesta ubiehala oveľa rýchlejšie. Po istom čase šliapania sa pred nami otvoril krásny výhľad na zrúcaniny bývalého kartuzianského kláštora a takisto sme si mohli prezrieť drevené sochy mníchov aj zvoničku. Toto miesto slúži aj ako pamätník obetiam Slovenského raja, ako aj tým, ktorí objavili turistické miesta v Slovenskom raji. Naša cesta odtiaľto smerovala späť do rekreačného zariadenia Podlesok. Streda bola takým menším oddychovým dňom. Navštívil nás horský vodca Ing. Svetozár Lacko, ktorý deti učil rôzne viazania uzlov, ukázal im horolezeckú výstroj, rozprával zážitky z jeho horolezeckých ciest a nakoniec kto mal záujem mohol si vyskúšať aj jednoduché zlaňovanie. Po príjemnom dopoludní nás čakal guľáš, ktorý pre nás pripravil ujo Paľko. Večer zas spoločné zábavné hry s vedúcimi tábora. Na štvrtok sme si naplánovali výlet k hrdlu Hornádu. Počasie nám prialo tak ako po ostatné dni. Bolo nádherne slnečno. Po výdatných raňajkách sme sa vybrali na ďalšiu turistickú trasu. Táto cesta viedla už aj cez stupáky, reťaze a feraty aj ponad vodu, obchádzali sme skaly a preto sa radšej niektoré menšie deti vrátili s ujom Igorom späť do tábora. My ostatní sme sa mohli kochať výhľadmi z mostov, v rieke sme hľadali zaujímavé kamienky a naskytol sa nám iný uhol pohľadu na prírodné krásy ako v utorok v Tiesňave. Jedna skupina, ktorá bola rýchlejšia sa dostala až na Kláštorisko. Naša druhá skupinka po istom čase zistila, že smeruje úplne inou trasou. A tak sme sa rozdelili. Jedny sa  vrátili po tej istej trase späť a tí zdatnejší sa rozhodli pokračovať v smere cesty a absolvovať ešte túru cez Letanovský mlyn k Tomášovskému výhľadu. Aj keď to bolo časovo a turisticky náročnejšie stálo to za to. Naspäť sme sa vracali po hrebeni hôr a tak sme mohli vnímať pohľady z výšky ako skalní vtáci. Pre túto skupinku to bol asi najväčší zážitok, že dokázali prekonať samých seba. V podstate to bola čisto dámska jazda spolu dvomi vedúcimi. Po namáhavej túre nás čakala bohatá večera v reštaurácii Rumanka, kde chválime príjemný personál ako aj výbornú stravu.

Piatkové ráno nás vítalo do slnečného, usmiateho dňa, ale bol to aj deň rozlúčky so Slovenským rajom. Prežili sme tu päť krásnych dní. Niektoré deti si na začiatku aj poplakali za rodičmi, ti väčší si rýchlo našli nových priateľov. Vedúci sa snažili ,aby deťom nič nechýbalo a mali na čo spomínať. Odmenou pre nás bolo to, keď sa deťom nechcelo ísť domov a boli by ostali ešte jeden týždeň. Všetci sme sa cítili spolu ako jedna super turistická rodinka. Cestou domov sme navštívili ešte Spišský hrad a vracali sme sa plný dojmov a zážitkov s vedomím, že raj môžeme mať kdekoľvek na zemi, keď máme okolo seba pozitívne naladených ľudí, ktorí majú chuť urobiť viac pre tých druhých ako pre seba.


Vytvorené: 28. 4. 2016
Posledná aktualizácia: 25. 1. 2017 05:33
Autor: